Existujú dve kategórie odpisov – účtovné a daňové. 

Účtovné odpisy sú definované zákonom o účtovníctve (č. 431/2002 Z. z.) a súvisiacimi nariadeniami Ministerstva financií SR. Účtovné odpisy odrážajú skutočné opotrebenie majetku a na rozdiel od daňových odpisov nie je možné ich pozastaviť. Ich veľkosť ovplyvňuje náklady účtovnej jednotky. 

Daňové odpisy sú regulované zákonom o dani z príjmov (č. 595/2003 Z. z.). Tieto odpisy sú pevne stanovené legislatívou a účtovná jednotka ich nemá možnosť meniť podľa vlastného uváženia. V prípade potreby je možné daňové odpisy pozastaviť. Ich veľkosť priamo vplýva na daňový základ. 

Práve možnosť prerušiť daňové odpisy nám vytvára priestor pre optimalizáciu základu dane z príjmov. Táto možnosť vyplýva z § 22 ods. 9 zákona o dani z príjmov, ktorý hovorí o tom, že daňový subjekt má možnosť pozastaviť odpisovanie svojho hmotného majetku na jeden alebo viac úplných daňových období. Po prerušení sa v nasledujúcom období odpisovanie obnoví tak, ako keby k prerušeniu nedošlo, s tým, že celková doba odpisovania sa posunie o časový úsek prerušenia.  

Možnosť prerušiť proces odpisovania sa vzťahuje výlučne na hmotný majetok. U nehmotného majetku táto alternatíva nie je prípustná, nakoľko zákon regulujúci daň z príjmov neobsahuje špecifické pravidlá pre odpisovanie nehmotného majetku. Podľa zákona sa nehmotný majetok odpisuje v súlade s pravidlami stanovenými pre účtovné odpisy, a to až do výšky jeho počiatočnej ceny. Účtovná legislatíva však nepripúšťa prerušenie týchto účtovných odpisov. 

Ako presne vplýva prerušenie daňových odpisov na základ dane? 

Daňové odpisy definujú horný limit, do akej výšky je možné zahrnúť odpisy do základu dane za určité zdaňovacie obdobie. Z tohto dôvodu je dôležité porovnať účtovné odpisy s daňovými odpismi. Rozdiel medzi týmito dvoma typmi odpisov sa prejavuje buď ako suma, ktorú možno prirátať k základu dane, v prípade, že účtovné odpisy prevyšujú daňové odpisy, alebo ako suma, ktorá sa od základu dane odpočíta, ak sú účtovné odpisy nižšie než daňové odpisy. 

Pri prerušení uplatnenia daňových odpisov sa dostaneme do situácie, že účtovné odpisy budú vyššie ako daňové. Tento rozdiel bude pre nás pripočítateľnou položkou a zvýši nám základ dane.  

Existujú niektoré situácie, v ktorých je výhodné pre daňovníka prerušiť daňové odpisy, napríklad ak chce daňovník vykázať väčší zisk za účelom priaznivejšieho obrazu o jeho firme alebo sa chce vyhnúť strate, prípadne ak si môže poslednýkrát uplatniť stratu z minulých období. 

Kto nemôže využiť možnosť pozastavenia daňových odpisov? 

V zmysle § 22 ods. 9 zákona o dani z príjmov , prerušenie odpisovania nemôže uplatniť daňovník, ktorý si uplatňuje paušálne výdavky. V takom prípade daňovník vedie odpisy len evidenčne a o túto dobu nemôže lehotu určenú na odpisovanie hmotného majetku predĺžiť. Prerušenie odpisovania nemôže uplatniť ani mikrodaňovník, ak uplatňuje odpisy podľa § 26 ods. 12.